Poloha obce Vyšný Hrušov

Vyšný Hrušov je obec na východe Slovenska vo výške196 metrov nad morom, nachádzajúca sa v Ondavskej vrchovine, v údolí rieky Udavy, vlievajúcej sa do Laborca. Michal Jenčík, dlhoročný učiteľ a kronikár obce Vyšný Hrušov, v roku 1951 opísal obec Vyšný Hrušov takto:

„Obec Vyšný Hrušov leží pri hradskej z Humenného do Papína. Vzdialenosť v kilometroch od Humenného činí na severovýchod 11 km. Obec sa začína od mostu na hradskej od potôčka Hrušovka. Pri šiestom kilometri, pri Michalovi Kaščákovi, hradská sa rozdeľuje: jedna sa odchyľuje na západ a vedie do Maškoviec. Druhá je obecná cesta, ktorá cez mlynský potok vedie do poľa. Obec je na rovine, medzi lesnatými kopcami. Pozdĺž hradskej stoja domy. Cez obec tečie mlynský potok, ktorý poháňa vodný mlyn Juraja Vitkoviča už od roku 1885.

Pohľad na vstup do obce v 60. rokoch 20. storočia.

V čase Rakúsko-Uhorska, teda do roku 1918, obec v rámci vtedajšieho členenia patrila do Zemplínskej župy, ktorá bola rozdelená na 11 okresov. Vyšný Hrušov patril do Humenského okresu. Dnes patrí Vyšný Hrušov do Humenského okresu v Prešovskom kraji. Obec sa rozprestiera na ploche 1136 ha.

Vyšný Hrušov je v miernom podnebí. Prvé mrazy nastávajú v prvej polovici novembra, a posledné okolo 10. apríla. Silnejšie mrazy nastávajú koncom novembra. Koncom decembra pôda úplne zamŕza. Koncom marca zem rozmrzne, takže možno začať so siatim. Snežiť začína začiatkom decembra, prestáva koncom marca. Z histórie sú známe prípady, keď v zime napadal sneh bežne aj vyše 80 cm. Prvé búrky začínajú v máji. V lete podúva vetrík od juhu, pritom častejšie padá dážď. V zime fučí ostrý vietor od severu.

Prvý známy znak obce Vyšný Hrušov

Počiatky znaku obce Vyšný Hrušov siahajú do druhej polovice 19. storočia. Jeho podstatné prvky sú krava s teľaťom.
Z príležitosti oficiálnych osláv 460. výročia prvej, doposiaľ známej písomnej zmienky o obci boli vypracované oficiálne symboly obce Vyšný Hrušov. Ideový návrh erbu stvárnil Doc. PhDr. Peter Kónya, PhD. Grafický návrh vypracovala Firma L.I.M., Prešov. Autor erbu podáva jeho popis takto:

„Erb obce Vyšný Hrušov tvorí: V červenom poli štítu na zelenej pažiti strieborná (biela) krava so zlatými (žltými) kopytami, rohami a chvostom, dojčiaca strieborné (biele) teľa so zlatými (žltými) kopytami a chvostom. Štít erbu neskorogotický.
Podkladom pre tento návrh bola obecná pečať, pochádzajúca z polovice 19.storočia. Odtlačok nedatovaného typária je publikovaný v Tagányi, Károly: Magyarország czímertára. Budapest 1880. Na pečati s kruhopisom F. KORVÉLYES HELYSÉG PETSÉTYE (Pečať obce Vyšný Hrušov) je vyobrazená na pažiti stojaca krava dojčiaca teľa."

Pečate obce z roku 2003 a z druhej polovice 19. storočia

Dr. Peter Kónya pri tvorbe nového erbu obce odôvodňuje predložený návrh erbu takto:
„Vzhľadom na autentickosť a vek tohoto znamenia odporúčam, aby sa stalo základom, východiskom pri tvorbe obecného erbu. Vyfarbenie návrhu bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému pravidlu heraldiky pre používanie farieb a kovov. Neskorogotický štýl sme zvolili pre jeho jednoduchosť a veľkú rozšírenosť v mestskej a obecnej heraldike. Tento návrh je iba ideovým námetom, vytvoreným na základe rozboru najstaršieho známeho heraldického prameňa (popísanej pečate), teda jedným z podkladov pre vyhotovenie erbu. Pri vlastnom výtvarnom spracovaní je pritom potrebné v čo najvyššej miere zohľadniť tvar a podobu pôvodného znamenia (z popísanej pečate)."

V súvislosti s motívom erbu obce Vyšný Hrušov nám napadá otázka: Prečo práve tento motív - krava s teľaťom? Odpoveď je treba hľadať v spôsobe života ľudí obce v minulosti. Hlavným zdrojom ich živobytia bolo poľnohospodárstvo, a predovšetkým chov hovädzieho dobytka musel byť zvlášť dominantný, keď sa krava s teľaťom dostala do erbu obce.